Dnes som mal to "šťastie" že som sa z pripájacieho pruhu pripojil na dvojprúdovku prakticky pred prvými semaformi na začiatku mesta, priamo do stredu solídne našlápnutej skupiny asi štyroch áut, ktorých šoféri si asi museli dokazovať kto má väčšieho (70+, dávno v obci).

Na tých svetlách to dopadlo tak, že prví dvaja vedľa seba doslova preleteli križovatkou na zelenú, ja som išiel súbežne s tretím vedľa seba a posledným fitipaldim za mnou, keď nám zasvietila oranžová dosť ďaleko na to aby nemalo už zmysel ešte viac pridávať a hnať sa – nedali by sme to.

Teda, ten vedľa mňa to dal, beznádejne na červenú, ja som pohotovo, ale v pohode dobrzdil. No za mnou gadžo z Brezna, čo prišiel do krajského mesta, asi nepočítal s tým že normálni šoféri zastavujú na červenú – počul som za sebou len kvílenie gúm a v zrkadle videl veľavravný posunok či som ****** že brzdím (asi kvôli mne prehral preteky magor, lebo mu tí prví traja zdrhli).

Ak by som bol pokračoval v jazde, tak zjavne idem na červenú, a čo potom ešte on – to by už zaváňalo kolíziou s vozmi z vedľajšieho smeru. Smrad z jeho gúm som cítil až u seba v aute.

No nič to, gadžo z Brezna na Fiate Doblo (fakt športové náčinie) si sebavedomie napravil na nasledujúcich dvoch svetlách, kde ešte zblokoval autobus a znova takmer zapríčinil nehodu (nedostatočný odstup).

Štatistika bohužiaľ nepustí a raz za čas sa každý normálny šofér musí stretnúť s magorom. Vtedy neostáva len dúfať, že to dopadne dobre a bez následkov. Na zadný nárazník si dám sticker "Prepáč že idem tak blízko pred tebou" a myslím, že nebolo by odveci práve pre takýchto gadžov mať stále nasadenú guľu na ťažnom…

obrázok: sxc.hu